Recept

Čo k tomu potrebujete, alebo ako sme to robili my:

Skupinku ľudí: ideálne rodina, kde obaja rodičia sú mierne ši… Vek 20-100, deti môžu mať aj menej. Som veľmi rád, že v tom nie sme sami (menovať ostatných nebudem, ale mám pocit, že ich je minimálne toľko ako pozemkov, ktoré sa už menia).

Pozemok: veľký, ideálne 1 ha a viac. Ak na nejakej časti niečo pokazíte, ešte vám ostane veľa na ďalšie kazenie a zaručene sa najbližších 10-30 rokov nudiť nebudete.

Literatúra: veľa – o permakultúre a dizajnoch, o Mollisonoch, Holzeroch, Kravčíkoch a aj o Anastaziach a o … Kúpte si ich v slovenčine v ruštine, nemčine, angličtine, perzštine… Prečítanie všetkých týchto knižiek má hneď niekoľko výhod. Podporíte knižný trh, ktorý už niekoľko rokov stagnuje, precvičíte sa v čítaní po nociach a ak máte knihy v origináli, tak aj v cudzom jazyku. A čo je najlepšie – prakticky vám to pri budovaní vášho pozemku podľa gazdovského rozumu (niekto používa aj slovo permakultúra) skoro vôbec nepomôže. Ale dostanete sa aspoň trochu do obrazu. Hurááá analfabeti a ľudia, ktorí neradi čítame, ešte nemusíme zúfať.

Ingrediencie navyše (bez ktorých to nepôjde): komunikatívnosť, vedieť si nechať poradiť, schopnosť sledovať prírodu, dobrú náladu a nič sa nesnažiť urýchliť.

Postup

Keď toto všetko máte, tak môžeme začať.

Pozemok si vyberáme podľa pocitov, orientácie svetových strán, svahovitosti, sily a smeru vetra, kvality pôdy, ale najčastejšie podľa toho, ktorý je ešte voľný.

Takže pozemok už máme a ideme ďalej.

Zoberieme si malú stoličku, na ktorej budeme rozjímať (môžete si aj poplakať, alebo zakričať) za čo ho kúpite a za čo to budete robiť krok za krokom podľa postupu navrhnutého naším receptom.

S Barborkou (člen mojej rodiny medzi 20-100 – krásna manželka, milujúca mňa, naše deti Miška a Šimona, našich psov a ešte aj prírodu – toto ja mám vedľa seba) sme na začiatku a po preliečení vlka (sedeli sme na zemi a neskôr na deke), mnohopočetnom navodení dobrej nálady a kreatívneho myslenia (neklamem – podporili sme aj vinárov), prečítaní všetkého dostupného na trhu (Barborka to mala ľahšie ona ako absolvent environmentalistiky, permakultúrneho dizajnu a mnohoročného tykania si s pôdou už toho veľmi veľa vedela) sme začali zvažovať čo ďalej.

Terénne úpravy a hľadanie vody.

Po splnení zopár formalít (návrh terénnej úpravy, zakreslenia, žiadosti, kolkov…) sa môžeme pustiť do toho.

Chlapi – detský sen. Aj v robote sa hráme na šéfov, ale reálne tým krkom obracajú ženy a zrazu.

Bager (samozrejme pasový), buldozér (radlica 4,5m), tatrovky – všetko riadim ja. Splnený sen – som šéf, manažér, pán sveta. Slzy sa mi do tlačia do očí. Je pravda, že aj po tom, keď sa dozvedám, že hodinka práce za všetky stroje je okolo 120€-140€ a hoďka bezo mňa pri chybnej úprave sú ďalšie 3 -4 hodiny opravovania chýb rovná sa dovolenka pre 2 osoby pri mori. Zase na druhej strane, ak viem správne zladiť stroje, úspora je rovnajúca sa niekoľkomesačnému platu.

Zrazu zisťujeme, že na pozemku trávime už aj veľa času. Vytvárame si vzťah. Pôda – Človek. Vieme ako fúkajú vetry, ako svieti slnko, ako migrujú vznešené srnky, kedy slnko zapadá, ale keď sa idem vyčurať (alebo aj iné..) nedaj bože sa skryť. Všetci ma sledujú. Čakajú na tento okamih, keď už neviem vydržať a pozerajú… Prikrčiť sa a … to ešte exhibicionisticky zvládam, ale je mi aj zima. A slovo chcesamičuraťajemizima je zlé a dlhé slovo. Kupujeme si maringotku a staviame si latrínu (suché WC). Interiér tej našej robila Barborka. Príďte sa pozrieť. Nechcem sa chváliť, ale je to taká sixtínska kaplnka medzi suchými WC. A výhľad z nej – JT by za to dala milión.

Máme už jamu (niekto to nazýva jazero a to sa pomaly na jar plní), val (však hlinu som musel niekde dať) a maringotku, latrínu a hor sa ďalej. Mólo (snáď sa dožijeme aj vody v jazere). Terasa a na nej zavesená hojdacia sieť. To kvôli tomu, že budete po práci v lete tak dodrb…unavený, že aspoň chvíľu si bude chcieť chrbtica oddýchnuť. Po týchto tréningoch vám kondíciu začínajú závidieť cvičitelia crossfitu, aerobicu, zumby a ďalších nezmysluplných cvičení dokopy. Pochopíte, že hektár sa pokosiť dá kosou veľmi ťažko. Kupujeme malotraktor. Trhá sa klinový remeň, stráca sa koleso, praská pružina. Nevzdávame sa, opravujeme to.

Sejeme lucernu (budú sa v nej pásť aj vaše obľúbené vznešené srny), pripravujeme vyvýšené záhony. Kupujeme hnoj, kompost. Pestujeme priesady. Sadíme prvé stromy do valu, vetrolamov, rozmýšľame nad ovocnými stromami. Všetko sa začína zelenať, kvitnúť, máme radosť. Vysvetľujeme deťom, čo sú dusík obohacujúce rastliny. Že príroda sa dá predvídať tak ako šachová partia a moji chlapi ho hrať vedia. Zbierate prvý hrach, keď zistite…,

Nie je to šachová partia.

Srnky nie sú vznešené zvieratá. Sú to svine (sú tu aj divé svine). Začnú s vami súťažiť. Dokazujú, že tu boli prvé a zmenu až tak veľmi nechcú. Tulipány, kukurica, kaleráby, hrach (oni majú radi najradšej to, čo sadíte s najväčšou námahou, aby vás nasr…, ako predjedlo).

Staviate si plot. Oni skáču cez plot.

Zisťujete si adresu poľovníckeho združenia v okolí.

Ľutujete námahu, ale nevzdávate sa…

Až doteraz písal text článku veľmi unavený Peter, keď mu Marcelka volala, že ho už potrebuje uverejniť…

Ak sa vám to páčilo, tak napíšte a pokračovanie bude nabudúce.

Peter, Barborka, Miško a Šimonko Chomovci