Na juhu Portugalska existuje zaujímavý ekologický projekt Tamera. Obyvatelia Tamery dokázali postupom rokov premeniť suchú a málo úrodnú krajinu na zelené miesto.

Tameru založili v roku 1995 Dieter Duhm a Sabine Lichtenfels. Pôvodne to bola komunita založená v Nemecku v roku 1978. „Zakladatelia chceli vytvoriť priestor pre spolužitie, ktoré vytvára dôveru medzi ľuďmi a všetkými živými bytosťami. Po účasti na proteste proti vojne vo Vietname a mierovom pochode dospeli jej zakladatelia k záveru, že vojna je externým vyjadrením vnútornej bolesti ľudí. Budovanie udržateľnej mierovej kultúry si nevyžaduje len ekologicky a technologicky zdravé štruktúry, ale tiež vnútorný liečivý proces. Rozvoj komunity bol strategickou odpoveďou na násilie,“ opisuje motívy vzniku Tamery dcéra dvojice zakladateľov Vera Kleinhammes.
V Tamere žije približne 170 obyvateľov na ploche cca 330 akrov. Venujú sa ekologickej produkcii potravín, jej obyvatelia kladú veľký dôraz aj na ďalšie aspekty žitia, ako napríklad šírenie mierových myšlienok, kultúry, vzdelávanie. Organizujú tu množstvo zaujímavých workshopov, medzinárodných konferencií a seminárov.

Michal Kravčík z mimovládnej organizácie Ľudia a voda bol v Tamere viackrát. „Tamera existovala hádam už 20 rokov a oni celú tú dobu hľadali riešenia, ako zúrodniť suchú krajinu. Až prišiel Sepp Holzer (rakúsky poľnohospodár uplatňujúci alternatívne riešenia – pozn. red.) a povedal im, aby začali od vody. Ale ako? My vodu nemáme, bola ich odpoveď. Stačí ju zadržiavať a budete ju mať, reagoval Sepp Holzer. Na jeseň začali v Tamere realizovať odporúčania Seppa Holzera a na jar už mali kopec vody,“ opisuje dianie v Tamere Michal Kravčík, ktorý sa dlhé roky, nielen na Slovensku, venuje skúmaniu vzťahov medzi krajinou a vodou. „Prvé, čo urobili, bola veľká, asi trojhektárová lagúna. Aby sa tento efekt čo najskôr prejavil, začali zdola, z najnižšieho bodu a postupne išli do krajiny. Naposledy som bol v Tamere minulý rok s Indom Rajendrom Singhom (držiteľ Stockholm Water Prize, známej ako Nobelova cena za vodu, za rok 2015 – poznámka red.), ktorý obnovil sedem vysušených riek v Indii. Je vidieť hranice medzi Tamerou a ostatným územím. V Tamere bolo zeleno, ale na ostatnom území bolo sucho,“ dodáva Michal Kravčík. V krajine je vidieť veľké zmeny, podľa Kravčíka je tu však stále čo robiť tak, aby dosiahli výsledný princíp – a to, aby každá dažďová kvapka vsiakla tam, kde spadne.

Zadržiavanie vody v krajine úzko súvisí s pestovaním vlastných potravín a potravinovou sebestačnosťou. Podľa slov Very Kleinhammes práve krajinné zadržiavanie vody a permakultúrne postupy, ktoré uplatňujú, umožňujú udržateľnú produkciu potravín v regiónoch ohrozených suchom. „V Tamere chcú dosiahnuť 70-percentnú potravinovú sebestačnosť a zdá sa, že sa im v tom darí. Na začiatku tu dochovali jednu kravu a teraz si už veľkú časť potravín produkujú sami,“ pokračuje Michal Kravčík.

Tamera je oživujúcim prvkom regiónu v južnom Portugalsku. Vidiecky exodus a sucho si tu podľa Very Kleinhammes vybrali svoju daň a ich doterajšie skúsenosti môžu byť veľmi užitočné pre ozdravenie dedín, dokonca celého regiónu: „Ďalšou výzvou je náš vonkajší vývoj. Pred pár rokmi nám zakázali pokračovať v stavebných prácach na našom pozemku. Podľa pravidiel ochrany prírody naša zem si už vyčerpala svoje stavebné možnosti. V praxi to znamená, že veľa ľudí musí žiť v obytných prívesoch: a to nie je pre nás ideálny obraz spoločného ekologického života. Chceme pestovať a ukázať, že je možné založiť dedinu spôsobom, ktorý neruší prírodu, ale ju podporuje. Biodiverzita, zalesňovanie a úrodnosť pôdy vďaka našej práci výrazne vzrástla. Úrady nám pomáhajú robiť príslušné právne kroky, čo tiež zahŕňa rozvíjanie územného plánu pre našu eko-dedinku na ďalších 15 rokov – pravdepodobne exemplárny proces pre hnutie eko-dedinka.“

Tamera je členom medzinárodnej siete Global Ecovillage Network (Svetová sieť eko-dediniek). Podľa Very Kleinhammes im práve toto členstvo, vzájomná podpora jeden druhého, poskytuje silu a inšpiráciu pri hľadaní ich vlastnej cesty.

Autor: Marcela Nováková
Snímky: www.tamera.org