Slovenské školy navštevuje vyše 800-tisíc detí, z ktorých mnohé nemajú dostatok možností na celostný rozvoj svojej osobnosti v prírodnom prostredí.

Slovenskí školáci patria podľa jedného z meraní PISA (2012) v rámci krajín OECD medzi najmenej šťastných.

Rastie počet detí, ktoré trpia úzkosťami, depresiami a inými psychickými problémami.

Mnohým absolventom škôl po nástupe do práce chýbajú základné praktické a sociálno-emocionálne zručnosti.

• komplexným prístupom k vzdelávaniu pomocou nastavenia obsahu (čo viem), získaných zručností (čo dokážem) a postojov (ako sa správam), cez ktorý deti získavajú kompetencie pre 21. storočie.
• celostným prístupom k rozvoju dieťaťa – aktívne sa učiť, spolupracovať a cez dialóg s ostatnými poznávať svet a učiť sa spolunažívať, rozvíjať svoju myseľ, telo, ducha a učiť sa zdravo žiť.
• konceptuálnym vzdelávaním, pri ktorom deti poznávajú fungovanie sveta v súvislostiach a vytvárajú si vlastný príbeh ročníka.
• cez riadenú prácu s textom, ktorá ho vedie k osvojovaniu si správnych postupov pri učení, podporuje kritické myslenie a rozvíja jeho schopnosť správne sa rozhodovať. Proces učenia je potom dynamický a flexibilný, rešpektujúci tempo dieťaťa a ďalšie aspekty edukačného procesu.
• budovaním partnerstva medzi žiakmi, pedagógmi a rodičmi, založenom na vzájomnej dôvere.
• prirodzeným prístupom vzdelávania a prípravy pedagógov podľa modelu SECI, ktorý sa opiera o realitu praxe a podporuje fungovanie pedagógov ako profesijnej učiacej sa komunity.