Krásne Sady je takmer stohektárové celistvé územie v extraviláne obce Mlynica. Na vytvorenie takejto rozsiahlej lokality s vhodnými ekologickými parametrami a permakultúrnymi zásadami hospodárenia bolo potrebné prejsť procesom vytvorenia územného plánu zóny. Pre architektov Pavla Mészárosa a Viliama Holevu to predstavovalo hodiny práce pri špecifikácii každého detailu. Po trištvrte roka trvajúcom procese bol tento návrh územného plánu zóny Krásne Sady schválený poslancami v Mlynici.

Obaja ste spracovateľmi územného plánu zóny Krásne Sady. Ako to bola pre vás práca?

Pavol: Bolo to pre nás nadšenie, že sa môžeme podieľať na tomto projekte a venovať sa niečomu, čo nás naozaj baví. Vidíme v tom potenciál, že podobným smerom by sa mohol vyvíjať urbanizmus a rozvoj osídlení v našich podmienkach.

Viliam: Práca bola pre mňa veľmi príjemná a z pohľadu toho, čo s Paľom vnímame ako kvalitatívne kritérium chápania života a práce, to bol pre nás aj posun vpred. V mnohých urbanistických štruktúrach sa ako keby zabúda na ľudskú mierku – na človeka. Ako keby bol priestor koncipovaný iba na spôsob akéhosi typu prechodného ubytovania. Nami navrhovaná forma bývania v Krásnych Sadoch v sebe spája atribúty bývania a života – človek sa tu „ubytuje“, vytvorí si domov, má tu záhradu. Je tu obsiahnutý aj dôležitý fenomén rekreácie a regenerácie. Nemusí chodiť za oddychom niekam na chatu a vyhľadávať vnútorné uspokojenie, ktoré potrebuje externe, v iných priestoroch. V zásade týmto projektom sa najviac podobajú klasické urbanistické štruktúry dediniek, kde máte dom s rozľahlou záhradou a priestor pre hospodárenie. V tomto prípade je tu navyše aj istý sumár ďalších návodov, ako s týmto prostredím pracovať, lebo v dnešnej dobe ľudia už stratili návyky, ako pracovať s pôdou, ekologicky stavať, narábať s dažďovou vodou, ako sadiť a pod.

Čo v praxi predstavuje územný plán zóny pre obyvateľov tohto územia?

Pavol: Legislatíva je často vnímaná ako nejaký mantinel, ako niečo čo sa ľudia snažia prekonávať. Práve týmto územným plánom zóny sa vytvorili legislatívne podmienky, aby tento želaný proces, ako by toto územie malo fungovať v budúcnosti, nebol nejako ohrozovaný a pre obyvateľov predstavoval istú bezpečnosť.

Viliam: Územný plán je zákonná forma regulácie, vzťahov fungujúcich v území, ľudí, dopravy atď. Je to dá sa zjednodušene povedať forma spoločenskej dohody. To znamená, že sú tu vytvorené isté rámcové pravidlá ako má dané územie fungovať a aké má mať charakteristické črty. Územný plán nejde do takej hĺbky ako územný plán zóny. Pokiaľ chceme nejakú myšlienku posunúť ďalej a interpretovať ju vecnejšie, je potrebné ísť do formy, ktorá sa volá zóna. V tejto zóne sú už legitímne nástroje, na základe ktorých sa dá po komunikácii s dotknutými orgánmi štátnej správy nájsť zaujímavé a vhodné riešenie podľa predstavy investorov a ľudí, ktorí by tam chceli bývať. Čiže v zóne toto vieme nastaviť. Územný plán zóny môžeme chápať nielen ako reguláciu, na základe ktorej musí daný užívateľ územia splniť isté regulačné prvky, ale aj ako podanie pomocnej ruky obyvateľom. Je to zároveň aj istý návod. Napríklad čo sa týka výberu druhov drevín vhodných do tohto prostredia, odporúčaní, aké technické parametre by malo mať jazero, aby bolo ekologicky stabilné a podobne.

Pri riešení takého veľkého územia ako Krásne Sady musí byť pohľad architekta celistvejší, obsiahlejší ako keď rieši iba jeden individuálny projekt. Je to tak?

Pavol: Veľkosť územia je dôležitý prvok. Všetky otázky sme prechádzali a diskutovali s rôznymi odborníkmi, bola tam príjemná súhra viacerých strán. V Krásnych Sadoch sa vytvára súvislý celok, chápaný ako sady, les, krajina. Je tu priorita zachovať a podporiť stromy, prírodu, ktoré potom dokážu ovplyvniť mikroklímu tohto územia a jeho vlastnú reguláciu. S tým súvisia aj jednotlivé prvky, oblasti, v ktorých sme vytvárali regulácie, ako napríklad zber dažďovej vody, ako vôbec hospodáriť na tomto území atď.

Viliam: Pokiaľ riešime vybrané opatrenia z pohľadu klimatických zmien, má to väčší zmysel pri väčších celkoch. Tým, že je toto územie pomerne rozsiahle, môže sa istý efekt aj prejaviť. Keď sa rozprávame napríklad o biodiverzite, tak pokiaľ je parcela v katastri obce a my tam splníme viaceré ekologické opatrenia a požiadavky, tak efekt takéhoto riešenia je omnoho nižší, pokiaľ sa tak nebudú správať aj susedia.

S akými reakciami ste sa stretávali u úradníkov, poslancov pri pripomienkovacom a schvaľovacom procese? Bežne sa s projektmi takýchto rozmerov asi nestretávajú…

Viliam: Územný plán zóny prechádzal pripomienkovým konaním vo viacerých kolách. Stretávali sme sa s veľmi dobrou spätnou väzbou a častokrát s konštruktívnymi a podnetnými nápadmi.

Máte vedomosť, či niekde inde na Slovensku sa do takejto hĺbky, ako v prípade Krásnych Sadov, už definovalo územie prostredníctvom územného plánu zóny?

Pavol: Neviem presne či takýmto spôsobom bol niekde na Slovensku spracovaný územný plán zóny. Existuje viacero projektov, ktoré smerujú k ekológii. Sú to rôzne družstvá, pozemky, ktoré sú určené na ekologické poľnohospodárstvo a to, že oni prechádzajú vlastným procesom, nie je v územných plánoch zachytené.

Viliam: Zdrojom našich inšpirácií boli ekologické formy bývania hlavne v škandinávskych krajinách a tam majú túto problematiku celkom vecne spracovanú. Aby takto podrobne a s takýmito typom myšlienok prišiel niekto komplexnejšie tu doma, o tom nemám informáciu. Je možné, že niektoré čiastkové opatrenia, nad ktorými sme sa zamýšľali aj my, sú už niekde zapracované. Ale v takom rozsahu a s takýmto prístupom asi na Slovensku nie je spracovaná žiadna zóna.

Pavol: Vo svete existujú aj siete takýchto osád, dedín, ktoré si navzájom vymieňajú informácie a navzájom sa podporujú. Na Slovensku to zatiaľ ale tak nie je.

Marcela Nováková