Architektúra a v širšom kontexte aj urbanizmus sú úzko späté s dobou a prostredím, v ktorom vznikajú. Reagujú na ich požiadavky a nároky skupín obyvateľstva či jednotlivca. V súčasnosti sme svedkami aj výrazných klimatických zmien či meniacej sa geopolitickej situácie, ktoré taktiež vplývajú na vývoj a formovanie sídelných štruktúr. Ekológovia a klimatológovia poukazujú na nevyhnutnosť zmeny prístupu ľudí ku krajine a upozorňujú na znižujúce sa stavy podzemných vôd, vysychanie krajiny, nevyhnutnosť ochrany a dosadby lesov či podpory a zachovávanie biodiverzity rastlinných a živočíšnych druhov a spoločenstiev.

Napriek uvedeným skutočnostiam sú snahy pozitívne ovplyvniť vývoj riešených území, reflektujúc potreby prírody v našej krajine a určite aj v širšom meradle ojedinelé. Zväčša sa stretávame s ekonomicky orientovanou architektúrou a urbanizmom, kde je dôraz kladený na návratnosť a zhodnotenie investície v krátkom časovom horizonte a len zriedkavo sa uvažuje s priestorom pre zlepšovanie prírodného prostredia. Súčasný stav urbanizácie a spôsob života výrazne poškodzujú krajinu a narúšajú jej prirodzené cykly.

Už dlhšiu dobu sa z vlastného presvedčenia a záujmu venujeme ekologicky viazanej tvorbe architektúry v prírodnom kontexte. Postaviť dom z prírodných materiálov v prírodnom prostredí s elimináciou napojenia objektov na bežne zaužívanú infraštruktúru, ale najmä s rešpektovaním prírodného prostredia bolo pre nás výzvou. V spolupráci s riešiteľským tímom pracujúcim na projekte Krásne Sady Mlynica sme mali možnosť pozrieť sa na danú problematiku z iných zorných uhlov.
Krásne Sady v Mlynici ponúkajú odlišné východiská od bežne zaužívaných štandardov. Celková koncepcia vychádza čiastočne z tradičných foriem bývania, kedy rodinné domy neboli závislé na infraštruktúre, boli v prírodnom prostredí, stavali sa z ekologických, teda prírodných a dostupných materiálov. Mali dostatok priestoru pre poľnohospodársku produkciu a drobnochov.
Dôležitou inšpiráciou sú ekodediny realizované prevažne v severských, škandinávskych a pobaltských regiónoch. Ich význam a prínos pre krajinu, človeka a spoločnosť sú už overené a sú ukážkou prepojenia života človeka a „jeho“ životného prostredia. Projekt, ktorý sme v spolupráci s investorom vypracovali, ponúka návrat do pôvodného ponímania života v kontexte súčasných možností a potrieb spoločnosti v prostredí pod Tatrami.

Pre riešenú oblasť sme spracovali krajinno-architektonickú štúdiu, ktorá bola podkladom pre spracovanie ďalších dokumentácií nevyhnutných pre správne fungovanie územia. Tento projekt má viacero osobitých riešení, ktoré bežne navrhované a ponúkané lokality určené pre výstavbu bývania neponúkajú. Snaha prepojiť život človeka s prostredím bez dominancie ciest, oplotení, stavebných objektov a iných výrazne mestotvorných prvkov. V maximálnej miere rešpektovať prírodu v koexistencii s potrebami človeka a vzájomnej rovnováhy v krajine. Zabezpečenie podpory malého vodného cyklu, napĺňanie spodných vôd a zadržiavanie vody v krajine, tvorba sadov a spoločenstiev drevín, prírodné prostredie a snaha o jeho zachovanie, podporu a revitalizáciu sú súčasťou regulácií v území.
Jedným z kritérií riešenia je sebestačnosť a nezávislosť na štandardnej infraštruktúre. Stavby budú napojené z bežne zaužívaných sieťových riešení iba na verejnú distribučnú sieť elektrickej energie. Individuálne je riešené zásobovanie vodou a odpadové vody. Každý pozemok pre bývanie a poľnohospodársku činnosť bude mať na vlastnej parcele svoj zdroj pitnej vody, odpadové vody budú likvidované v koreňovej vegetačnej čističke, ktorá je priaznivo naklonená životnému prostrediu. Pôsobí ako prirodzený krajinný prvok a šetrí finančné prostriedky vynaložené za „sieťové“ riešenie.
Dôležité je taktiež vytvorenie podmienok pre potravinovú sebestačnosť. Všetky navrhované pozemky majú približne 1ha, čo umožňuje budúcim obyvateľom dopestovať si dostatok zdravých potravín pre vlastnú spotrebu a predaj. Je stanovená povinná výsadba sadov, ktoré majú produkčnú a estetickú funkciu. Taktiež umožňuje drobnochov domácich zvierat s dostatkom prírodného priestoru. Vytvára sa tým príležitosť pre experimentálne pestovanie a chápanie poľnohospodárskej produkcie ako tvorivej záujmovej činnosti s pridanou hodnotou. V celom riešenom území je zakázané používanie umelých hnojív a chemikálií. Aby bol zabezpečený budúci krajinný charakter riešeného územia je navrhovaná aj povinná výsadba vzrastlej zelene zo sortimentu odporúčaných pôvodných krovín a drevín.

Ako sme v úvode spomínali, sme svedkami výrazných klimatických zmien a aj v našich podmienkach sa začínajú striedať krátkodobé intenzívne zrážky s dlhými obdobiami sucha. Ďalšou zo snáh v navrhovanom riešení ako podporiť životné prostredie a znižovanie vplyvu klimatických zmien je zadržiavanie zrážkových vôd v krajine, zamedzenie vytvárania spevnených plôch a odvádzanie dažďových vôd do kanalizácie. Podporená je aj tvorba vodných plôch tak, aby sme zabezpečili ich ekologickú stabilitu bez potreby technologických riešení. Ich realizácia má napomôcť aj podpore biodiverzity rastlinných a živočíšnych druhov v lokalite.
Celé územie je chápané ako prírodná krajina, preto aj všetky dopravné plochy sú riešené ako stabilizované, vodopriepustné. Cieľ eliminovať ekologickú záťaž je podmienený nielen použitím prírodných stavebných materiálov, ale aj radou odporúčaní pre budúcich stavebníkov ako pristúpiť k sebarealizácii v území.

V nami spracovaných dokumentoch krajinno-architektonickej štúdie a územno-plánovacej dokumentácie zóny sú odporúčania viažuce sa k širokej škále aspektov života v území. Ako realizovať výsadbu, poľnohospodársku produkciu, práca s vodou v jej rôznych formách a podobách od tvorby dažďových záhrad, suchých retenčných nádrží vytváranie jazier až po regulácie pre umiestňovanie jednotlivých stavieb na pozemkoch. Odporúčané sú napríklad domy pasívnych štandardov s doplnkovým technologickým vybavením ako solárne panely, tepelné čerpadlá a podobne. Rôzne varianty práce so zrážkovými vodami v území umožňujú vytvorenie zásob pre závlahu, či zužitkovanie odpadovej vody pre jej opätovné využitie na splachovanie, údržbu objektov atď.
Reguláciami sú zamedzené mestotvorné prvky ako pevné oplotenia, či množstvo zástavby na jednotlivých pozemkoch. Našou snahou je vytvoriť prostredie, v ktorom sa stavebné objekty „stratia“ v prírodnom prostredí. Nie je strikne určené kde umiestniť stavebné objekty, ani akú majú mať tvarovú charakteristiku. Keďže nejde o „typovú“ zástavbu ako pri štandardne ponúkaných stavebných parcelách, v tomto prípade je ponúknutá istá sloboda a rozmanitosť prístupu k jednotlivým riešeniam. Vyžaduje si to najmä zoznámenia sa s ekologickými princípmi a ich rešpektovaním podľa spracovaných podmienok v jednotlivých územnoplánovacích dokumentáciách a ich implementáciu v prieniku s vlastnou predstavou majiteľa, obyvateľa riešeného územia. Zároveň je dôležité pred začatím výstavby odpozorovanie a zohľadnenie daností a špecifík samotného pozemku, vyriešenie vodozádržných prvkov a opatrení vzhľadom na terénnu konfiguráciu, správna voľba výsadby so snahou vytvoriť v navrhovanom území symbiotickú štruktúru.
Pri budúcom návrhu organizácie jednotlivých pozemkov bude potrebný aj osobný vklad stavebníka a poznanie stanovených zásad a podmienok. Ponúkané riešenie sleduje cieľ podporiť čiastočnú nezávislosť budúcich obyvateľov na externých potrebách dodávok energií a potravín. Je to však podmienené správaním sa jednotlivca, od ktorého si to bude vyžadovať vyššiu mieru osobnej zodpovednosti k svojmu konaniu a primerane aj vyšší výkon ako pri pobyte v bežne zaužívaných formách bývania.

Projekt je svojím spôsobom možné vnímať ako pilotný v našom prostredí. Z nášho pohľadu ponúka vyššiu pridanú hodnotu a kvalitu života, v rodovej záhrade v zdravom prírodnom dome s možnosťou sa realizovať. Odpozorovať zákonitosti prírody a implementovať svoje poznatky do vylepšenia hospodárenia s prírodnými zdrojmi v súčinnosti so susedmi, Krásnymi Sadmi a v neposlednom rade aj s našou planétou.

Pavol Mészáros a Viliam Holeva